Celý život sa snažíme o akúsi rovnováhu v našich životoch. Aj vy máte pocit, že stále príde niečo, čo je potrebné riešiť? Máte podvedome potrebu zamestnávať svoj mozog vždy novými a novými problémami?
Moja obľúbená formulka: ,,Nikdy nemôže byť pokoj.“ Zamysleli ste sa však nad tým, že tie problémy možno problémami ani nie sú? Väčšinou ich človek na problémy ,,povýši“. Aj zo smiešnej situácie sme schopní urobiť zdanlivo neriešiteľný problém. Všetko nafúknuť a zveličiť. Áno, to sme my, ľudia. Keď som niekedy počúvala svojich známych ako sa sťažujú na večné hádky v partnerských vzťahoch, často sa mi rozum zastavoval. Riešili úplne banality. Pár sa dokázal pohádať na život a na smrť a dôvodom bol spor o tom, či si dajú na večeru zemiaky alebo ryžu. Nazývala som to: ,,Nemáme čo riešiť tak sa poďme hádať.“ Nie je to tak dávno čo som si pri poslednej hádke s mojim chlapom s hrôzou uvedomila, že už aj my praktizujeme: ,,je priveľmi dobre tak sa teda hádajme“. Niekedy mám pocit, že človek je nastavený na neustále riešenie nejakých ,,problémov“. Prečo si dobrovoľne znepríjemňujeme život a vzťahy? Zastavme to kým je čas. Spomínam si, že ešte na strednej škole sme sa na predmete sociálna komunikácia (áno, aj taký predmet existuje :) ) učili ako sa správne hádať. V pamäti mi utkvel bod, v ktorom sa zdôrazňuje to, že vyčítať by sme mali iba aktuálne veci, teda niečo, čím nás partner nahneval v tej chvíli a nie pred mesiacom či týždňom. Ruku na srdce, ktorá z nás to dodržiava? Sama za seba môžem povedať, že pri hádke som schopná vytiahnuť aj dva roky staré záležitosti. Áno, neskutočne sa za to hanbím. Očividne to, že som dostala zo sociálnej komunikácie jednotku nestačí. Teóriu ovládam a čo prax? Hmm….to je už horšie. Určite však viem, rovnako ako mnohé z vás, že výčitky ohľadom minulosti, ale aj budúcnosti (možno je nepredstaviteľné, že sa dá budúcnosť vyčítať, ale ja som živým dôkazom toho, že to ide) sú jednak zbytočné a jednak hlúpe. To, čo bolo nevrátime a to, čo bude….jednoducho nemôžeme riešiť niečo čo sa ešte nestalo.
Za seba môžem s čistým svedomím povedať, že odkedy som si teóriu o správnom hádaní osvojila aj prakticky, odvtedy žijem v harmonickom vzťahu. (Samozrejme, v rámci možností, nepreháňajme zas :) )
