Fakt, že ženy majú v dnešnej dobe volebné právo, môžu sa vzdelávať a sú v spoločnosti na rovnakej úrovni ako mužské pohlavie sa nestalo len tak zo dňa na deň, ba dokonca tomu vždy tak. Ženy boli v minulosti v hierarchii s mužmi o dosť nižšie na sociálnom rebríčku, ich úlohou bola kuchyňa, starostlivosť o domácnosť a deti. To, že dnes je táto situácia úplne iná, môžeme vďačiť ženám ako Anna Halašová, Elena Maróthy-Šoltésová či Anna Pivková, ale aj mužom Ambro Pietro i Viliam Pauliny-Tóth, z ktorých všetci sa pričinili o rozmach ženského spolku Živena.

Vzdelanie a sociálna úroveň

Spolok Živena bol prvý národný ženský slovenský spolok, ktorého predstavitelia a členovia bojovali za zrovnoprávnenie žien s mužmi, no najmä sa snažili dosiahnuť to, aby ženy mohli mať vyššie vzdelanie. Emancipácia žien úzko súvisí aj s feminizmom, a teda hnutiu o ženské rodové zrovnoprávnenie a spoločenské rovnocenné postavenie s mužmi. V minulosti spolok Živena bojoval s maďarskou vládou, ktorá nedovoľovala a zakazovala otvorenie čisto dievčenských vyšších škôl v slovenskom jazyku. Slovenské ženy tak nemali možnosť sa vzdelávať v rodnom jazyku.

Spolok Živena podporoval ženy v osamostatňovaní sa a postupnom začleňovaní sa do pracovných povinností, čím mohli aj ony prispievať finančne do domácností. Dôležité však bolo okrem práce získať aj potrebné vzdelanie, ktoré mohli v slovenskom jazyku dostávať až od roku 1919, kedy bola otvorená prvá dievčenská škola v Turčianskom Svätom Martine, čo sa v najbližších rokoch začalo rozmáhať a čoskoro bolo škôl až jedenásť.

Boli najmä zamerané na sociálnu prácu, aby mohli pomáhať najmä v nerozvinutých častiach na dedinách a vidieku, kde životná úroveň klesla pod sociálnu i hygienickú úroveň. Ženám tak spolok Živena na ceste k emancipácii nielenže podať pomocnú ruku, ale naštartoval aj sociálnu prácu, pomohol pozdvihnúť životnú úroveň na území Slovenska a bojoval za rozvinutie vzdelanosti medzi ženami.

Ilustračné foto: pixabay.com