Kariéra

Nezamestnanosť, ktorá nekončí

Mať prácu a pravidelne sa do nej vychystať je v dnešnej dobe veľké šťastie a možno aj vtedy, ak so samotnou prácou nie sme spokojné. Nuž málokto sa uspokojí s požiadavkami svojho zamestnávateľa, výškou platu či pracovnými podmienkami. Je to normálne, chceme mať čo najjednoduchší život, môcť si dovoliť aspoň trochu konzumu, eliminovať stres a nahrádzať ho príjemnejšími vecami. Keď nás však niekto alebo niečo v práci vytočí, naše predstavy a sny sú zmarené a nám už ostáva iba smutný pohľad na realitu. Napriek týmto denno-denným problémom prácu máme a či už ťažšie alebo ľahšie, nejaký ten príjem domov prinesieme a tak môžeme aspoň trochu dôstojnejšie žiť.

Mnohí z nás však takéto šťastie nemajú a nájsť ho je porovnateľné s hľadaním známej ihly v kope sena. Čo s tým? Kedy to už skončí? A kto je vlastne na vine? To je len niekoľko otázok, ktoré si nezamestnaní deň čo deň kladú a odpovede na nich akosi neprichádzajú. Naozaj to nie je jednoduché, ale kto nezažil, nikdy neuverí ani nepochopí. Bezcieľne blúdenie po internetových stránkach, prihlasovanie sa na množstvo ponúk, kontaktovanie možných zamestnávateľov priamo osobne a využívanie ďalších metód, ktoré sa môžu zdať aspoň trochu lepším spôsobom nájdenia zamestnania, s tým všetkým sa bojuje dovtedy, kým sa neobjaví nejaký konkrétny pozitívny výsledok.

Už to trvá dlho. Veď sú ľudia, ktorí hľadajú roky a roky a márna snaha. Udržať si pritom pozitívne myslenie a vysokú psychickú kondíciu je na závidenie. Nemať prácu, cítiť sa neužitočná, nemať pravidelný denný režim, ale hlavne nedostávať príjem, ktorý je tak nevyhnutný aby človek neskončil na ulici je kruté. O to krutejšie, ak do toho vkladáte celú svoju energiu dni, mesiace, roky a stále nič. Jednoducho pri takýchto životných situáciách sa neubránite myšlienkam v pochybnosti vašej osobnosti, vašom zlyhaní a hľadaniu vlastných chýb.

Je to naozaj len záležitosť krízy? Je problém skutočne iba vo financiách a teda neschopnosti zaplatiť zamestnanca? Množstvo pracovných miest sa nahradilo strojmi a tak dnes v hypermarketoch môžeme vidieť samoobslužné pokladne bez pokladníčok, kamerové systémy bez strážnikov či mašiny, ktoré vyberajú parkovné. Taktiež sa stáva, že sa pracovníkom, ktorí ostali na svojich pozíciách pridáva práca prepustených a tak pracujú za dvoch či dokonca troch, čo je absolútne neúnosné. Dokedy ešte budeme čakať a dokážeme akceptovať túto situáciu? A ako sa vlastne celý problém vyrieši, veď predsa ak takým rapídnym spôsobom ubúda zamestnaných ľudí a zvyšuje sa počet obyvateľov bez príjmu, klesne dopyt po mnohých produktoch a tak sa budú nakupovať už len veci nevyhnutnej potreby. Žiaľ, asi nám však neostáva nič iné iba čakať ako sa celá situácia vyvinie. Skôr či neskôr k tomu dôjde a je len otázne ako….

Foto na titulke: SXC.hu