Láska a vzťahy

Pravda o láske

 No takže. Viem, že slovami „no“ a „takže“ by sa nemal začínať žiadny seriózny a pravdivý článok, ktorý chce dať ľudstvu isté posolstvo. Všetci to vieme, učili nás to predsa v škole.  Naše pani profesorky nám to vtĺkali do hláv na každej hodine slohu. Ale to ,čo nás nikto nenaučí a dokonca nám nikto nepovie ,je pravda o láske. A existuje vôbec nejaká? Dá sa pravda v tomto poňatí naozaj definovať? Vždy sa dá.

Láska sa skladá z fáz. Rôznych období ktoré sa dajú vystihnúť vo väčšine prípadov slovnými spojeniami : „Páči sa mi“ Mám ho rada“ „Ľúbim ho“ „Milujem ho“ „ Milujem ho.asi“ „Som šťastná.asi“ „Načo som s ním niečo začínala“ „Som krava, načo sa sťažujem, veď ho milujem“ „Mám na viac“ „Veď je super, čo viac chcem“ a tak ďalej…

Láska ako ju poznáme je súlad sŕdc, tiel, mozgov, duší a dvoch životov. Ak chýba porozumenie, iskra, vášeň a príťažlivosť, nikdy to nebude naozaj fungovať. Môžeme sa všetci nachvíľu hrať, pridávať fotky na sociálne siete ale vnútri nás to bude každý večer v posteli zožierať. Obyčajné klamstvo. Klameme samých seba, snažíme sa byť šťastní aj keď vieme, že chceme niečo viac.

Láska. Päť písmen. V škôlke si vždy predstavujeme princa, dokonalosť z amerických filmov. Dokonalosť končí pri prvých spoločných činnostiach kedy zistíme, že aj to druhé stvorenie s ktorým si vymieňame ústne tekutiny je obyčajný človek. Žiadny princ, ktorý je vždy dokonale upravený, krásny, pôvabný.  Ale najkrajší je ten súlad, kedy si uvedomíme, že vlastne vôbec nemusíme byť dokonalý nato, aby nás niekto miloval. Človek, ktorý nás miluje nás prijme takých, aký v skutočnosti sme. Bez pozlátka, make-upu, drahého oblečenia alebo masky, ktorú si každé ráno nasádzame.

A teraz prichádza tá pravda. Ak čakáme, že príde človek, ktorý proste len vedľa nás jestvuje, sedí, leží ,spí a nám je s ním dokonca života dokonalo…hm, to proste pravda nie je! Vzťah je každodenná práca. Zachraňujeme ho pred rutinnou, pred krachom, podvodom či naštrbením. Musíme si zahrýzať do jazykov, občas sa hlboko nadýchnuť ,aby druhá polovička zostala nažive a my sme strávili zvyšok života na slobode  .(aj keď, uniformy sú sexi…)

Lenže najhorší je fakt, že žijeme v 21. storočí. Toto storočie je veľmi významné z veľa stránok, no ľudstvo pomaly získava istú vlastnosť. Trh je tak premnožený a predimenzovaný, máme možnosť výmeny a veľakrát si nevieme vybrať. A to sa stáva aj vo vzťahoch 21. storočia. Pri prvých problémoch máme nutkanie odísť, vymeniť za lepšie, novšie, atraktívnejšie no neuvedomujeme si, že si tým veľmi škodíme. Pozrime sa na našich starých rodičov. Miesto toho, aby to počas krízy vo vzťahu vzdali, zaplátali dieru a pokračovali ďalej. Nevymenili starý kus za nový aj keď ten starý mal veľa dier a už nebol vôbec dokonalý. Ale bol to výtvor dvoch ľudí, ktorí sa milovali a bez návodu robili rozhodnutia a budovali svoje životy bok po boku.

Láska je drina 24/7. Ale je to to najkrajšie, čo môžeme mať. Alebo lepšie povedané, čo môžeme cítiť. Od obyčajných večerov pod dekou. Ten pocit, keď vám niekto navarí obľúbené jedlo alebo zavezie deti do školy a vy môžete byť chvíľu doma sama a nasávať to ticho. Padnúť do niečieho náručia a vždy mať pomocnú ruku, ktorá vám pomôže vstať.

Foto: pixabay.com