Spánok je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. To sa naučíme už ako malé deti, keď nás povinný spánok až tak veľmi nebaví. Potom zasa prídeme do veku, kedy by sme len spali a ešte neskôr do veku, kedy sa nám už spať až tak veľmi nedarí. Napriek tomu platí, že prespíme približne jednu tretinu života! A spánková matematika týmto faktom rozhodne nekončí.

Z dávnej minulosti

Už 3000 rokov p.n.l. uctievali Egypťania bohyňu Neit. Verili, že má čarovnú moc ochraňovať pred zlými snami, ktoré prichádzajú v podobe zlých duchov narušujúcich spánok. Ani grécka mytológia sa neobišla bez toho, aby spánok do výkladu sveta nezahrnula – v Homérskych básňach (1200 až 700 p. n. l.) sa stretávame s bohom spánku Hypnosom, po ktorom zdedila názov hypnóza alebo hypnotický spánok. Hypnos bol syn bohyne noci Nyx a otcom boha snov Morfea, po ktorom zase zdedilo meno morfium. V rímskej mytológii sa boh spánku nazýva Somnus, od ktorého pochádza pojem insomnia, teda nespavosť.

Ideálna dĺžka spánku

Pre väčšinu ľudí je ideálna dĺžka spánku 8 hodín denne. Samozrejme ide o hodnotu priemernú a niektorým ľuďom stačia len 4 hodiny, iní zasa potrebujú hodín 12. Čas na regeneráciu sa líši vždy v závislosti od konkrétneho človeka. Najdôležitejšie je počúvať signály vlastného tela a naučiť sa spávať pravidelne – chodiť spať a vstávať každý deň približne v rovnakej dobe.

Najväčšie osobnosti

Len 4 hodiny spánku stačia mnohým geniálnym osobnostiam. Najlepšie myšlienky vraj napadajú kreatívnych ľudí krátko pred zaspaním. A tie ich potom nútia spracovať. Možno práve preto spával len 2-4 hodiny francúzsky vojvodca Napoleon Bonaparte. A podobne bol na tom celý rad ďalších osobností vrátane vynálezcu žiarovky Thomasa Alva Edisona, či najznámejšieho fyzika všetkých čias Alberta Einsteina. Vynálezcovi Nikolovi Teslovi dokonca od jeho 19 rokov stačili len 2 hodiny spánku denne. Ku kurióznym spáčom patrí aj Leonardo da Vinci, o ktorom sa traduje, že spával každé 4 hodiny po dobu 15 minút.

Dve fázy spánku
Intenzita nášho spánku nie je celú noc rovnaká. 20 – 25 % spánku tvorí tzv. REM fáza (Rapid Eye Movement, slovensky rýchle pohyby očí), teda fáza spánku, v ktorej sa okrem iného odohrávajú živé sny. Táto fáza spánku trvá 90 – 120 minút a opakuje sa približne 4-5 krát za noc. Ak sa zobudíme počas nej, sny si pamätáme. Fáza snenia je dôležitá pre našu psychickú pohodu, pretože si počas nej prečisťujeme namáhanú pamäť od nadbytku informácií a naopak upevňujeme si významné podnety. Zvyšných 70 – 75 % spánku tvorí NREM (Non Rapid Eye Movement, slovensky bez rýchlych pohybov očí), v ktorej býva snenie len výnimočné a prebiehajú počas nej štádiá ľahkého i hlbokého spánku.

Užitočné čísla na spanie

Aby sa človek dobre vyspal, musí sa postarať o pohodlnú posteľ a kvalitný matrac. Vedeli ste, že matrac má byť o 20 cm dlhší ako človek? Jeho šírka by mala byť pri jednolôžku 90 cm a pri partnerskom spaní sa odporúča minimálne 80 cm pre každého, takže manželská posteľ pod 160 cm vám príliš veľké pohodlie nezaručí.
Spánok v etapách života

Deti spia oveľa viac ako dospelí ľudia. U detí do jedného roka sú to 2-4 hodinové cykly spánku, od roka by mali byť deti schopné spať 14-15 hodín denne s dlhším spánkom v noci a dvoma dennými spánkami. Počas ďalšieho detstva sa doba spánku skracuje. V dospelosti sa nám chce najviac spať medzi 25. a 30. rokom života. Po 40.roku sa kvalita spánku začína zhoršovať. V seniorskom veku je už u väčšiny ľudí okrem nočného spánku nevyhnutný i spánok denný.

Detský spánok
Aj detskému spánku je potrebné venovať maximálnu pozornosť a jeho kvalitu podporiť dobrou posteľou i kvalitným matracom určeným pre deti. Dbať treba na výber nezávadného materiálu (napríklad kokosových vlákien a kaučuku), ale napríklad aj na takú vlastnosť, ako je možnosť prať poťah matracu v 90°C. Pri malých deťoch je totiž nutné brať do úvahy, že sa „pocikávajú“ a neraz si do postele kadečo vylejú, či prinesú z vonka.

Spánkové kuriozity

V roku 1977 v Guinessovej knihe rekordov pribudol nový záznam. Postarala sa oň Angličanka Maureen Westonová, ktorá nespala neuveriteľných 449 hodín (18 dní a 17 hodín). Japonka Kamato Hongoová sa síce do knihy rekordov nezapísala, ale dožila sa pozoruhodných 116 rokov. Jej recept na dlhovekosť spočíval v tom, že spala len každý 2. deň.

Pripravené v spolupráci s obchodom SEGUM.sk