My dve spolu. Sedíme a len tak sa rozprávame. Mojimi očami skenujem každý milimeter tvojej pokožky. Slnko, ktoré preniká pomedzi nezakryté časti okna ťa nádherne osvetľuje. Ty sa len usmievaš, piješ svoj obľúbený čaj. V tom sa strhnem a zistím, že to bol len obyčajný sen. Ten najobyčajnejší moment, ktorý v minulosti nebol ničím výnimočný ,no teraz sú to presne tie okamihy, kedy si uvedomím prchavosť života.
Bola si mi druhá mama, veľká sestra a najobľúbenejšia kamarátka ku ktorej som utekala so slzami aj s tými najradostnejšími správami. So mnou od prvého nádychu. Životná istota až do momentu, kedy sa moje srdce puklo. A ver, že už nič nezaplní tú dieru, ktorú mi spôsobil tvoj odchod.
Bola si čarovná víla. Vždy najmúdrejšia, veselá, rebelská no pritom tak ukážková. Pamätám si ako si si na chleba natierala len malú vrstvu masla a zuby umývala 5krát denne. Vždy som to robila aj ja. Možno som chcela byť trochu ako ty aj keď tebe sa nikdy nevyrovnám. Možno to je istý spôsob, ako sa vyrovnať s neskutočným smútkom a clivotou.
Od toho momentu ,čo môj mozog dostal informáciu, že už ťa nikdy neobjímem sa všetko zmenilo. Ach, keby si to mohla vidieť. Ja som sa zmenila. Môj úsmev ani smiech už nie je bezstarostný. Už sa nedokážem tešiť ako predtým, pretože moju radosť už ďalej nemôžem zdieľať s tebou. Dlhé roky som mala tvoje číslo v telefóne a na začiatku som sa ti snažila volať. Povedať ti, že ťa stále ľúbim a dala by som všetko na svete, aby si neodišla práve ty.
Často vyťahujem poslednú knižku, ktorú som od teba dostala na jedenáste narodeniny. Prstami prechádzam po písmenách, ktoré si pred toľkými rokmi písala. Zdá sa mi to ako večnosť. Ako zlý sen z ktorého sa nikdy neprebudím. No teba už nič netrápi ani nebolí.
Roky plynú a všetko sa mení. Vieš, chcela by som vedieť, čo si myslíš o mojej životnej ceste. Či si na mňa hrdá. Či ma pozoruješ a počúvaš vždy, keď s tebou vediem dialógy v mojej hlave. Teda skôr monológy. Už nie som viac malá. Veľmi rýchlo som musela dospieť, no spomienkami na teba sa vždy prenesiem do detstva. Všetko zahalené v ružovej záclone, bezstarostné dni plné smiechu a radosti.
Každé ráno, keď pijem čaj stále čakám, že zaklopeš na dvere a vypiješ si ho so mnou. Zadržiavam slzy v očiach a zviera mi hrdlo. Teraz si už len môj strážny anjelik. Dávaš na mňa pozor a ochraňuješ ma.
Celý život bojujem s myšlienkou ,či je krátky pobyt našich najmilovanejších na tejto planéte požehnaním alebo skôr doživotným bremenom, ktoré si spolu ponesieme. No jedno viem. Som vďačná, že som mohla spoznať takého unikátneho človeka, ako si bola práve ty. No aj anjeli musia odísť tam, kam paria.
Ľúbim ťa. Tvoja S.
Foto: pixabay.com
