Deti sú tým najkrajším darom pre rodičov. Milujeme ich, aj keď zlostia. Usmievame sa na ne, aj keď nám je do plaču. Stačí jedno pohladenie, vrúcne pritúlenie a na všetky starosti razom zabudneme. Venujme im preto dostatočnú opateru, výchovu a vzdelávajme ich aj v obyčajných životných maličkostiach. V detstve sa majú oboznámiť s okolitým svetom. Vedieť rozlišovať dobro, zlo a vystríhať ich pred nebezpečenstvom.

Venujme im čas na hru, skákanie, tancovanie, ale aj čľapotanie v blate. O tom je predsa detstvo. Neraz majú rodičia tendenciu učiť ich o úroveň náročnejším veciam. Nie je to rozhodne na škodu, len netreba preceňovať schopnosti svojich detičiek. V dôsledku ich prvých neúspechov dokážu deti potom zaujať odmietavý, vzdorovitý prístup k daným aktivitám. Začnime teda od bežných detských hier, až potom ich zaťažujme konverzáciou v cudzom jazyku.

Kde sa predsa podeli tie krásne maľovanky, leporelá a pexesá, ktorými sme si cibrili pamäť a rozvíjali fantáziu? Na poličkách v niektorých detských izbách sa rozhodne ešte nájdu. Nepatria už síce k žiadaným detským hrám, ale vhodnou motiváciou ich vieme opäť použiť v prospech svojich detí. Nevyhovárajme sa ani na nedostatok času. Ak si nájdeme čas na kúpu tabletu pre päťročné deti, tak vystrihovanie pexesa je oproti tomu len nepatrným momentom.

Multifunkčné hračky a s nimi množstvo problémov pri hre a zábave

Stáva sa, že čím viac chceme dieťaťu dať, tým menej k svojej bezprostrednej radosti potrebuje. Často si to uvedomíme až pohľadom na zábavu pri hre s malým plastovým vedierkom. Zatiaľ čo vy ste im nakúpili bábiky s nočníkom, cumlíkom a detskou fľaštičkou, ony sa práve tešia z farebného bublifuku alebo balónikov, ktoré skôr či neskôr aj tak prasknú. Práve na ten hrmot aj čakajú. Len jedným balónikom v nich dokážete podnietiť záujem o hru, navodiť radosť, ale aj zvládnuť strach z nepríjemného praskotu. Pre dospelých hlúposť, pre deti množstvo emócií, zážitkov a zábavy.

Zimné obdobie taktiež ponúka veľa možností na hru a jednoduché učenie. Vezmime deti nie do nákupných centier, ale do prírody. Nechajme ich spoznávať prírodu, dotknúť sa pichľavého ihličia či vnímať, čo všetko sa skrýva za hladným a vyplašeným vtáctvom. To sú predsa úlomky z okolitého sveta.

Bez správne uviazaných šnúrok sa o to ťažšie bude deťom kráčať. Beh sa v takom prípade stane pre ne nebezpečným. Veďme ich k slušnému poďakovaniu. Dbajme o to, aby vedeli rozoznávať signály na semafore a dokázali samy prejsť cez priechod. Život ich síce preskúša aj sám, no rodičia by mali byť ich prvými a najlepšími učiteľmi.

Foto: pixabay.com