Prechádzajú vám rukami každý deň. Ich prítomnosť v kuchyni sa pre vás stala akousi samozrejmosťou. Napriek tomu ale o nich nemusíte vedieť všetko. Aj kuchynské náčinie má totiž svoju históriu. Prečítajte si onej viac v nasledujúcom článku.

Odkiaľ má papiňák svoje meno?

Šetrí čas aj peniaze. V tlakovom hrnci sa totiž vytvára tlak vyšší ako atmosférický, s čím automaticky stúpa aj teplota. Zatiaľ čo bežné hrnce pracujú s maximálne 100 °C, v tlakovom hrnci to ide až k 140 °C. Jedlá varené v tlakovom hrnci sa pri zachovaní väčšieho množstva živín uvaria dva až trikrát rýchlejšie. Tento vynález, bez ktorého by sme si kuchynské potreby už ani nevedeli predstaviť, má na svedomí francúzsky fyzik Denis Papin. Pôvod jeho hovorového názvu je jasný.

Vidlička prišla z Byzancie

Stolovanie na akejkoľvek úrovni je bez nich neodmysliteľné. Povedali by ste, že aj príbory v podobe, akú poznáme dnes, museli prejsť niekoľkými fázami svojho vývoja? Ešte v stredoveku sa jedlo prevažne rukami. Prvým a najstarším jedálenským nástrojom bola lyžička, potom prišiel nôž a vidlička. Európu s jej používaním zoznámila až byzantská princezná, ktorá sa v 11. storočí vydala do Talianska. Sprvu skeptická vyššia trieda si nakoniec nástroj osvojila a Ludvík XIV. nariadil jej všeobecné používanie. Pôvodný dvojzubý tvar vidličky nahradila dodnes zaužívaná trojzubá vidlička až v 18. storočí.

Od bojovej zbrane k súčasti príboru

Najstaršie nože pochádzajú z paleolitu a boli vyrobené z kameňa. Neskôr sa k nim pridávali rúčky z dreva a kosti. Po tom, ako sa človek naučil obrábať kovy, začali sa nože vyrábať z medi, bronzu a dokonca zlata a neskôr aj ocele. Nôž bol odjakživa najmä bojovou zbraňou, no do kuchyne a k jedlu sa dostal akosi automaticky už v staroveku. Staroveké kuchynské nože sa používali na krájanie mäsa. Jedálenský nôž s guľatou špičkou je známy zhruba od 18. storočia.