Čoraz častejšie sa vytúžené pracovné pozície snažíme získať prostredníctvom zapísaného motivačného listu plného oficiálnych a ako zo šablóny vyskladaných viet. Nie je na tom, samozrejme, nič zlé, veď to predsa tak musí byť. Motivačný list a aj rovnako žiadaný štruktúrovaný životopis majú funkciu stručného, no konkrétneho a vecného prezentovania vašich vzdelanostných, pracovných, ale aj výrazných osobnostných charakteristík. Sú vašou vizitkou a možno aj vstupenkou na novú pracovnú pozíciu. No rozhodne sa treba v krátkom čase naučiť, ako tieto životopisné ústrižky rozvinúť o ďalšie a rovnako vecné dialógy.
Presne to možno označiť za jeden z najčastejších problémov súčasných pracovných pohovorov a aj slovných výstupov už v samotnom pracovnom prostredí. Doba nás naučila používať stručné, jednoduché vety a ak náhodou od nás niekto žiada hodnotný rečnícky prejav, skrývame sa za profily na sociálnych sieťach, svoje pravé JA sme zahalili v motivačných listoch či iných oficiálnych vizitkách.
Na pracovný pohovor prichádzame tip-top upravené, používame naučené pózy a gestá a ak máme o sebe prezradiť aj niečo viac, ako sme vypracovali vo “worde“ na svojom súkromnom notebooku, výsledok ani zďaleka nekorešponduje s očakávaniami nášho potenciálneho nadriadeného. Ovládame cudzie jazyky na áčkových, béčkových a možno aj céčkových úrovniach, samozrejme, vyspelosť doby vyžaduje od nás aj tieto znalosti, no ozaj rozumieme vlastnému jazyku?
Znalosť materinského jazyka sa vytráca aj z oficiálneho pracovného prostredia
Materinský jazyk je presne ten, ktorý používame v bežnej súkromnej aj verejnej komunikácii od detstva a jeho znalosť ďalej rozvíjame na školách. Ani to z nás komunikačných expertov nespraví! Škola nám dá základ a ukáže smer, ktorým by sme sa mali ďalej vydať, ak chceme postupovať v úspešnom kariérnom raste.
Predstavte si situáciu, že prídete na pracovný pohovor po tom, čo zadávateľa danej ponuky zaujal váš životopis s priloženým motivačným listom. Vaša vizáž je v absolútnom poriadku, ba dokonca si zaslúži aj niekoľko bonusových bodov. Nadriadený vás požiada, aby ste sa mu v krátkom tridsaťsekundovom príhovore čo najvýstižnejšie predstavili. Presne tak, aby mal hneď jasno v tom, či by ste boli skvelou výpomocou v danej firme.
Netvrdíme, že by ste to nedokázali. Chceme len poukázať na to, že stále viac a viac sa náhlime za ďalšou vyplnenou kolonkou v životopise, no pravé životaschopné dialógy sa z našej spoločnosti vytrácajú. Možno sa ani tak nevytrácajú, to len my sme sa obmedzili na niekoľko klikov a emotikonov, že už svoj materinský jazyk ani poriadne neovládame. A kto, milé matky, ak nie my, bude učiť našich potomkov používať tú krásnu slovenskú ľubozvučnú reč? Áno, uživiť sa dá aj bez toho, ale ak sa podcení samotný účel priamej komunikácie, všetko v skutočnosti zmĺkne.
Foto: pixabay.com
